Kedy ide o pracovný úraz?

Čo je pracovný úraz?

Pracovný úraz je definovaný v § 8 zákona o sociálnom poistení. Pracovný úraz je poškodenie zdravia alebo smrť fyzickej osoby spôsobené nezávisle od jej vôle krátkodobým, náhlym a násilným pôsobením vonkajších vplyvov, ktoré

1. zamestnanec zamestnávateľa utrpel pri plnení pracovných úloh alebo služobných úloh alebo v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh alebo služobných úloh, pre plnenie pracovných úloh alebo služobných úloh a pri odvracaní škody hroziacej zamestnávateľovi,
2. fyzická osoba uvedená utrpela pri činnostiach uvedených v tomto ustanovení alebo v priamej súvislosti s týmito činnosťami.

Aké musia byť splnené podmienky nato aby išlo o pracovný úraz?

1. musí byť poškodené zdravie alebo musí nastať smrť zamestnanca
   • pozor, pracovným úrazomnie je len telesné zranenie, ale ako poškodenie zdravia je možné hodnotiť aj psychické poškodenie, no len v prípade ak sa lekárskym posudkom preukáže príčinná súvislosť  medzi vykonanou činnosťou a vzniknutým poškodením zdravia,
   • pracovným úrazom môže byť napríklad aj otrava, rezné rany, úpal, popálenie ale aj infarkt,
   • nemusí ísť len o zamestnanca, ktorý je v pracovnom pomere, ale aj o zamestnanca, ktorý pracuje na základe niektorej z dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru,
2. zamestnanec utrpel úraz pri plnení pracovných úloh, služobných úloh alebo v priamej súvislosti s týmto plnením, pričom ako pracovný úraz sa posudzuje aj úraz, ktorý zamestnanec utrpel pre plnenie pracovných úloh alebo služobných úloh a pri odvracaní škody hroziacej zamestnávateľovi
   • plnenie pracovných úloh sa rozumie napríklad výkon pracovných činností (náplň práce dohodnutá v pracovnej zmluve) vyplývajúcich z pracovnoprávneho vzťahu, iná činnosť vykonávaná na príkaz zamestnávateľa resp. vedúceho zamestnanca, a taktiež aj činnosť, ktorá je predmetom pracovnej cesty
   • priama súvislosť s plnením pracovných úloh sa rozumie napríklad úkon potrebný na výkon práce, úkon, ktorý je počas práce zvyčajný( napr. prezlečenie sa do civilných šiat alebo očista po skončení práce), taktiež aj vyšetrenie v zdravotníckom zariadení vykonávané na príkaz zamestnávateľa, účasť zamestnanca na vzdelávaní atď.
3.  úraz sa musel stať nezávislé od jeho vôle
4. Úraz nastal ako dôsledok  krátkodobého, náhleho a násilného pôsobenia vonkajších vplyvov

Čo sa nepovažuje za pracovný úraz?

Za pracovný úraz sa nepovažuje úraz, ktorý zamestnanec utrpel:

1. na ceste do zamestnania a späť,
2. pri stravovaní,
3. pri ošetrení alebo vyšetrení v zdravotníckom zariadení ani na ceste na ne a späť, okrem prípadu ak by ošetrenie alebo vyšetrenie vykonal zamestnanec na príkaz zamestnávateľa.

Predpoklady zodpovednosti zamestnávateľa za škodu vzniknutú pri pracovnom úraze

Tieto predpoklady nájdete priamo v Zákonníku práce a to v § 195. Zákonník práce medzi tieto predpoklady zaraďuje:

1. existenciu pracovného úrazu
2. vznik škody zamestnancovi, pričom škodou sa rozumie jednak majetková ujma, ktorá je objektívne vyjadriteľná v peniazoch ale aj nehmotná ujma, ktorá nie je vyčísliteľná v peniazoch a je ujmou na zdraví zamestnanca
3. príčinná súvislosť medzi pracovným úrazom a vznikom škody

Zamestnávateľ sa môže zbaviť zodpovednosti

Zamestnávateľ zodpovedá za škodu, aj keď dodržal povinnosti, ktoré vyplývajú z osobitných predpisov k zaisteniu bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, no len pokiaľ sa zodpovednosti nezbaví.

Liberačné dôvody predstavujú možnosť sa buď čiastočne alebo úplne zbaviť zodpovednosti. Tieto dôvody sú vymedzené v Zákonníku práce.

Zbavenie sa zodpovednosti celkom

Zamestnávateľ sa zbaví zodpovednosti celkom (úplná liberácia), ak preukáže, že jedinou príčinou škody bola skutočnosť, že

1. škoda bola spôsobená tým, že zamestnanec svojím zavinením porušil právne predpisy alebo ostatné predpisy ma zaistenie BOZP, alebo pokyny na zaistenie BOZP, hoci s nimi bol riadne a preukázateľne oboznámený a ich znalosť a dodržiavanie sa sústavne vyžadovali a kontrolovali pričom zamestnávateľ musí súčasne preukázať, že:
   • postihnutý zamestnanec porušil právne predpisy, ostatné predpisy a pokyn na zaistenie BOZP, 
   • porušil ich zavinene, pričom  zavinenie sa nepredpokladá,
   • s týmito predpismi bol riadne a preukázateľne oboznámený,
   • ich znalosť a dodržiavanie zamestnávateľ sústavne vyžadoval a kontroloval,
   •  uvedené skutočnosti boli jedinou príčinou škodyalebo
2. škodu si spôsobil postihnutý zamestnanec pod vplyvom alkoholu, omamných látok alebo psychotropných látok a zamestnávateľ nemohol škode zabrániť, pričom v tomto prípade  zamestnávateľ musí súčasne preukázať, že:
   • zamestnanec si privodil pracovný úraz opitosťou alebo zneužitím iných omamných alebo psychotropných látok,
   • bola to jediná príčina vzniku škody,
   • zamestnávateľ nemohol škode zabrániť

Zbavenie sa zodpovednosti sčasti

Zamestnávateľ sa zbaví zodpovednosti sčasti (čiastočná liberácia), ak preukáže, že:

1. postihnutý zamestnanec porušil svojím zavinením právne predpisy alebo ostatné predpisy, alebo pokyny na zaistenie BOZP, hoci s nimi bol riadne a preukázateľne oboznámený, a že toto porušenie bolo jednou z príčin škody (stačí riadne a preukázateľné oboznámenie; podmienka znalosti a dodržiavania týchto predpisov a ich sústavné vyžadovanie a dodržiavanie zo strany zamestnávateľa nemusí byť dodržaná) alebo
2. jednou z príčin škody bolo, že zamestnanec bol pod vplyvom alkoholu, omamných látok alebo psychotropných látok alebo
3. zamestnancovi vznikla škoda preto, že si počínal v rozpore s obvyklým spôsobom správania sa tak, že je zrejmé, že hoci neporušil právne predpisy alebo ostatné predpisy, alebo pokyny na zaistenie BOZP, alebo osobitné predpisy, konal ľahkomyseľne a musel si pritom byť vzhľadom na svoju kvalifikáciu a skúsenosti vedomý, že si môže privodiť ujmu na zdraví (ľahkomyseľnosť konania zamestnanca sa bude posudzovať vzhľadom na jeho kvalifikáciu, získané skúsenosti, dĺžku zamestnania a môže spočívať nielen v konaní, ale aj opomenutí; za ľahkomyseľné konanie nemožno považovať bežnú neopatrnosť a konanie vyplývajúce z rizika práce)

Praktický príklad:

Zamestnanec utrpel počas lyžovania na teambuildingovej akcii organizovanej zamestnávateľom zranenie zápästia, ktoré si vyžiadalo dobu liečenia 5 týždňov. Účelom tohto teambuildingu bolo vytvoriť a stmeliť pracovný manažérsky tím. Zamestnávateľ dopredu naplánoval denný program spoločenských aktivít. Účasť na teambuildingu  zamestnanec nemohol odmietnuť a jeho účasť na naplánovaných športových aktivitách bola predpokladaná. Bol úraz, ktorý sa stal zamestnancovi, pracovným úrazom?

Odporúčané riešenie:

Pre založenie zodpovednosti zamestnávateľa za pracovný úraz, ktorý sa stal zamestnancovi na teambuildingovej akcii, je nevyhnutné skúmať otázku, či k pracovnému úrazu došlo pri plnení pracovných úloh, alebo v priamej súvislosti s týmto plnením, pričom plnením pracovných úloh je aj iná činnosť vykonávaná na príkaz zamestnávateľa. Lyžovanie zamestnanca v danom prípade nebolo jeho voľnočasovou aktivitou, ale dopredu zamestnávateľom naplánovanou činnosťou, ktorá sledovala svoj účel – vybudovanie a stmelenie pracovného manažérskeho tímu, a za týchto okolností bolo možné posúdiť úraz zamestnanca ako pracovný úraz (z rozsudku NS ČR z 12.februára 2009, sp. zn. 21 Cdo 5060/2007, obdobný rozsudok NS ČR z 1. apríla 2014, sp. zn. 23 Cdo 490/2013.