Môže zamestnávateľ odo mňa žiadať informáciu o návšteve lekára?

Legislatívny rámec 

Situácia, ktorú opisuje položená otázka, sa dotýka viacerých právnych predpisov:

• zákon č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti (ďalej ako „ZoZS“),
• zákon č. 578/2004 Z.z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve (ďalej ako “ZoPZS”),
• Zákonník práce,
• zákona č. 355/2007 Z.z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia (ďalej "zákon o ochrane zdravia").

Povinnosť mlčanlivosti

V prvom rade je potrebné uvedomiť si, že v zmysle § 80 ods. 2 ZoPZS je zdravotnícky pracovník “povinný zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel v súvislosti s výkonom svojho povolania”. Táto povinnosť je obsiahnutá aj v Etickom kódexe zdravotníckeho pracovníka, v rámci ktorého „zdravotnícky pracovník nijakým spôsobom nesmie zneužiť dôveru a závislosť pacienta. Všetky informácie získané pri výkone povolania sú dôverné počas života pacienta, ako aj po jeho smrti“. 

Výnimky z povinnosti mlčanlivosti

Z povinnosti mlčanlivosti zaväzujúcej zdravotníckeho pracovníka existujú určité výnimky, ktoré sú ustanovené vo vyššie uvedených zákonoch. Ide o:

• Ak od povinnosti mlčanlivosti oslobodí zdravotníckeho pracovníka pacient, ktorého údaje sú predmetom mlčanlivosti. Po smrti pacienta môže zbaviť zdravotníckeho pracovníka mlčanlivosti len orgán vydávajúci povolenie na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia.
• Zbavenie mlčanlivosti zdravotníckeho pracovníka na žiadosť súdu alebo orgánov činných v trestnom konaní orgánom vydávajúcim povolenie. Týmto orgánom je buď Ministerstvo zdravotníctva SR alebo samosprávny kraj. Z koncepcie § 80 ods. 3 ZoPZS vyplývajú interpretačné problémy týkajúce sa presnej špecifikácie tohoto subjektu, pretože nie je jasné, či kritériom je doba poskytnutia zdravotnej starostlivosti, o ktorej pracovník zachováva mlčanlivosť (a na základe toho určenie príslušného subjektu), alebo miesto súčasného výkonu zdravotníckeho povolania zdravotníckeho pracovníka, ktorý je zbavovaný mlčanlivosti (tzn. kritérium momentu podania žiadosti o zbavenie mlčanlivosti). Ak ide o skutočnosti týkajúcu sa utajeného pôrodu, mlčanlivosti by mal zdravotníckeho pracovníka zbavovať súd.
• Pri postúpení zdravotnej dokumentácie inému lekárovi poskytujúcemu zdravotnú starostlivosť (§ 80 ods. 4 ZoPZS).
• Pri výkone práv podľa § 24 ZoZS (poskytnutie údajov oprávneným subjektom) a § 25 ZoZS (sprístupnenie údajov oprávneným subjektom).
• Informovaním zdravotníckeho pracovníka, ak rozsah poskytovanej informácie nepresahuje rámec informácií, ktoré zdravotnícky pracovník nevyhnutne potrebuje na riadne plnenie úloh pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti.
• Informovaním členov a pracovníkov komôr pri vykonávaní tých právomocí a v takom rozsahu, ktoré im priznáva ZoZS.
• Zbavením mlčanlivosti súdom vo veci osobitnej zdravotnej dokumentácie na základe § 49 ZoZS.
• Zbavením mlčanlivosti uznesením Ústavného súdu SR (podľa § 31 ods. 3 zákona č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov): “Svedok alebo znalec sa nemôže odvolávať na svoju povinnosť mlčanlivosti ustanovenú právnymi predpismi, ak ho Ústavný súd svojím uznesením pre tento prípad povinnej mlčanlivosti zbavil.”
• Informovanie orgánov trestného konania o skutočnostiach uvedených v § 79 ods. 2 a 4 ZoPZS (napr. oznamovanie dokonaných samovrážd, samovražedných pokusov, opustenie zdravotníckeho zariadenia bez súhlasu poskytovateľa osobou, ktorá ohrozuje seba alebo svoje okolie a i.). Predmetné ustanovenie nezaväzuje k oznamovacej povinnosti zdravotníckeho pracovníka, ale poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, no vzhľadom na komunikačný tok, ktorým sa poskytovateľ o týchto skutočnostiach dozvie od zdravotníckeho pracovníka je nutné aj tieto prípady považovať za akúsi nepravú výnimku z rozsahu povinnej mlčanlivosti. Okrem orgánov činných v trestnom konaní je poskytovateľ zdravotnej starostlivosti o skutočnostiach uvedených povinný informovať aj Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny (napr. podozrenia na sexuálne motivované trestné činy voči maloletým podľa § 79 ods. 4 písm. a) ZoPZS) a podľa § 79 ods. 4 písm. b) ZoPZS aj obec v územnom obvode, v ktorom sa plnoletá osoba čiastočne alebo v plnom rozsahu nepôsobilá na právne úkony zdržiava (pokiaľ sa sexuálne motivované trestné činy týkali tejto osoby).
• Obdobne ako v predchádzajúcom prípade, je možné za nepravú výnimku z rozsahu povinnej mlčanlivosti považovať aj plnenie povinností uložených poskytovateľom zdravotnej starostlivosti zákonom o ochrane zdravia ( napr. ustanovenia o pracovnej zdravotnej službe podľa § 30a, § 30e - § 30g, § 31a, 31b a všeobecné povinnosti poskytovateľa podľa § 52 ods. 5), ako aj výnimky uvedené v § 79 ods. 1 písm. zr) a zt) ZoPZS).
• Oznamovacia povinnosť v zmysle oznamovania narodenia dieťaťa a úmrtia podľa zákona č. 154/1994 Z. z. o matrikách).

Nedá sa vylúčiť, že priame alebo nepriame výnimky z povinnej mlčanlivosti upravujú aj ďalšie právne predpisy. Treba mať však na pamäti, že v každej situácii, v ktorej je zrejmé, že má dôjsť k porušenia povinnej mlčanlivosti, je nevyhnutné osobitne zvažovať, či je možné túto situáciu podradiť pod rozsah výnimiek. Uvedené platí obzvlášť v prípadoch, keď konkrétny rozsah informácií neupravuje zákon, ale podzákonný predpis.

Je zamestnávateľ v práve?

Zamestnávateľ sa vo väčšine prípadov môže dozvedieť o tom, že zamestnanec bol v ambulancii onkológa z potvrdenia, ktorým zamestnanec preukazuje dôvod svojej absencie v práci. Podľa § 144 ods. 2 Zákonníka práce „prekážku v práci a jej trvanie je zamestnanec povinný zamestnávateľovi preukázať. Príslušné zariadenie je povinné potvrdiť mu doklad o existencii prekážky v práci a o jej trvaní.”

Aj keby však zamestnávateľ chcel zistiť viac o zdravotnom stave svojho zamestnanca, ošetrujúci lekár jeho zamestnanca mu nemôže sprístupniť informácie, ktoré sa pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti dozvedel. Pokiaľ má zamestnávateľ dojem, že zamestnanec vzhľadom na svoje ochorenie stratil zdravotnú spôsobilosť na výkon práce, má možnosť uvedenú skutočnosť prešetriť prostredníctvom pracovnej zdravotnej služby (pozri § 30a a nasl. zákona o ochrane zdravia). Lekár pracovnej zdravotnej služby si môže pri posudzovaní zdravotnej spôsobilosti na prácu vyžiadať vyšetrenia aj od ďalších poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, napr. aj od onkológa. Vyšetrenie a nález však dotazovaný špecialista predkladá lekárovi pracovnej zdravotnej služby, nie zamestnávateľovi pacienta. Lekár pracovnej zdravotnej služby, ktorý posudzuje zdravotnú spôsobilosť na prácu, vypracúva pre zamestnávateľa zdravotný posudok). Na základe tohoto posudku má zamestnávateľ možnosť zistiť, či jeho zamestnanec (napríklad aj v kontexte prípadného onkologického ochorenia) je spôsobilý (v akom rozsahu, prípadne s akými obmedzeniami) na výkon práce.