Pacienti, pozor na dodržiavanie liečebného režimu počas PN

LIEČEBNÝ REŽIM POČAS DOČASNEJ PRÁCENESCHOPNOSTI

Pri potvrdzovaní dočasnej pracovnej neschopnosti určuje lekár pacientovi s ohľadom na povahu ochorenia liečebný režim, ktorý musí pacient dodržiavať. Liečebný režim v podstate predstavuje postup ako sa má pacient správať počas PN pre účinnú liečbu jeho choroby, čo má dodržiavať, čomu sa má vyhnúť, aké lieky má užívať, kedy sa má dostaviť na kontrolné vyšetrenia a pod.

Povaha niektorých ochorení výslovne nevyžaduje, aby sa pacient zdržiaval 24 hodín denne na mieste pobytu počas dočasnej práceneschopnosti. Preto lekár môže pri posudzovaní choroby určiť pacientovi vychádzky. Počas vychádzok sa pacient nemusí zdržiavať v mieste pobytu, ktoré oznámil lekárovi pri potvrdzovaní dočasnej práceneschopnosti. Môže sa ísť prejsť na vzduch, možno vybaviť si úradne záležitosti alebo pod.

AKO JE POTREBNÉ VYCHÁDZKY VYMEDZIŤ?

Z hľadiska určenia vychádzok má lekár povinnosť časovo ich vymedziť. To mu ukladá zákon o zdravotnej starostlivosti (§ 12 ods. 8 zákona o zdravotnej starostlivosti). V tomto smere je ale dôležité podotknúť, že lekár pri časovom vymedzovaní vychádzok nie je nijako zákonne obmedzený. Zákon mu neurčuje, na koľko hodín minimálne alebo maximálne môže určiť vychádzky, ani to, či vychádzky môže určiť na viacero úsekov počas dňa alebo len v jednom časovom úseku dňa. S ohľadom na to je určovanie vychádzok plne v kompetencii ošetrujúceho lekára, ktorý potvrdzuje dočasnú práceneschopnosť pacienta. Určené vychádzky dokonca môže lekár počas trvania dočasnej práceneschopnosti meniť alebo zo závažných dôvodov ich môže zrušiť.

V prípade, ak lekár pacientovi umožní vychádzky, ich časový úsek musí zapísať do potvrdenia dočasnej práceneschopnosti, čiže do tlačiva Sociálnej poisťovne. Nakoľko sa od 1. júna 2022 zavádza tzv. e-PN, bude lekár vychádzky zapisovať do elektronického záznamu o potvrdení dočasnej práceneschopnosti.

KTO VYKONÁVA KONTROLU LIEČEBNÉHO REŽIMU U PACIENTOV?

Základnou povinnosťou pacienta je dodržiavať lekárom určený liečebný režim (vrátane určených vychádzok). V prípade, ak pacient nebude liečebný režim dodržiavať, Sociálna poisťovňa mu nevyplatí nemocenskú dávku odo dňa porušenia liečebného režimu, maximálne však po dobu 30 dní odo dňa porušenia liečebného režimu (§ 38 zákona o sociálnom poistení – z.č. 461/2003 Z.z.). A ako Sociálna poisťovňa zistí, že pacient nedodržal lekárom určený liečebný režim? Na základe kontrol vykonávaných prostredníctvom svojich zamestnancov.

Samotné dodržiavanie liečebného režimu organizuje posudkový lekár. Posudkový lekár vo vzťahu k nemocenskému vykonáva lekársku posudkovú činnosť, v rámci ktorej zabezpečuje kontrolu dodržiavania liečebného režimu prostredníctvom zamestnancov Sociálnej poisťovne.

AKÚ ÚLOHU ZOHRÁVA OŠETRUJÚCI LEKÁR PRI KONTROLE DODRŽIAVANIA LIEČEBNÉHO REŽIMU PACIENTOM?

V zmysle zákona o sociálnom poistení môže samotný ošetrujúci lekár podať podnet na kontrolu liečebného režimu u pacienta, ktorému potvrdil dočasnú práceneschopnosť (§ 155 ods. 3 písm. b) zákona o sociálnom poistení). Zároveň sa zainteresovanie ošetrujúceho lekára v procese kontroly liečebného režimu objavuje aj v prípade spolupráce s posudkovým lekárom, ktorý práve v súčinnosti s ošetrujúcim lekárom vykonáva výber dočasne práceneschopných pacientov, u ktorých bude vykonaná kontrola dodržiavania liečebného režimu (§ 155 ods. 2 písm. a) zákona o sociálnom poistení).

Ani z dôvodu zavedenia e-PNiek sa v tomto smere v postavení ošetrujúceho lekára nič nezmenilo. Je dôležité podotknúť, že práve s ohľadom na takto nastavenú legislatívu, sa môže samotný ošetrujúci lekár dostať do nepríjemného stretu s pacientom z dôvodu toho, že ten si poväčšine myslí, že práve jeho ošetrujúci lekár bol ten, kto u neho nariadil kontrolu liečebného režimu.

V tomto smere by bolo ale určite dôležité poukázať aj na to, že aj samotný ošetrujúci lekár sa dostáva do postavenia ako keby kontrolovaného subjektu. Vo vzťahu k dočasnej práceneschopnosti pacienta posudkový lekár u ošetrujúceho lekára kontroluje posudzovanie spôsobilosti na prácu vo vzťahu k dočasne práceneschopným pacientom, ktorá v sebe zahŕňa napr. aj kontrolu diagnostického a liečebného procesu vo vzťahu k dĺžke dočasnej pracovnej neschopnosti (§ 154 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom poistení).

V rámci vykonávanej kontroly posudzovania spôsobilosti na prácu má ošetrujúci lekár viacero povinností, medzi ktoré patrí najmä povinnosť umožnenia vykonania kontroly v čase určenom posudkovým lekárom a aj povinnosť predloženia zdravotnej dokumentácie posudzovanej fyzickej osoby (všetky povinnosti ošetrujúceho lekára nájdete v § 154 ods. 3 zákona o sociálnom poistení). Samotná kontrola posudzovania spôsobilosti na prácu sa vykonáva na pracovisku ošetrujúceho lekára, čo je pre ošetrujúceho lekára určite nepríjemné a časovo náročné najmä s ohľadom na to, že v čakárni má pacientov, ktorí čakajú na ošetrenie. Lekár je tak obmedzovaný pri výkone svojho povolania, ktorého podstatou je poskytovanie zdravotnej starostlivosti pacientom.

Tu by bola zrejme vhodná zmena legislatívy najmä s ohľadom na vykonávanie kontrol dodržiavania liečebného režimu pacientmi, pretože v prípade, ak si pacient uplatňuje nárok na nemocenské voči Sociálnej poisťovni, ide o vzájomný vzťah medzi Sociálnou poisťovňou a jej poistencom (pacientom), do ktorého by nemal byť vťahovaný ošetrujúci lekár.