„Som na maródke“ ...alebo ako je to s dočasnou práceneschopnosťou?
Nie vždy nám zdravotný stav dovolí, aby sme šli do práce. Vtedy nastupuje „péenka“, alebo inak povedané, dočasná pracovná neschopnosť. Niekedy však takáto osoba doma “neobsedí“ a chce sa vrátiť do práce aj napriek tomu, že ešte nie je úplne fit. Čo v takom prípade? Môže lekár zrušiť „péenku“ aj na žiadosť pacienta? Okrem toho si povieme, aké sú jej predpoklady, na čo má pacient nárok a čo hrozí pri porušení liečebného režimu.Aké sú predpoklady na vystavenie PN?
Úpravu dočasnej pracovnej neschopnosti nájdeme v § 12a zákona č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti. Medzi hlavné dôvody vystavenia PN patrí choroba, pracovný úraz, nariadené karanténne opatrenie (pri infekčných chorobách). O tom, či bude osoba „vypísaná“ rozhoduje lekár podľa toho, či je osoba v ambulantnej alebo ústavnej zdravotnej starostlivosti.
- v prípade ambulantnej bude o PN rozhodovať všeobecný lekár alebo lekár v odbore gynekológia a pôrodníctvo, s ktorým má osoba uzatvorenú dohodu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti,
- v prípade ústavnej bude o PN rozhodovať lekár zdravotníckeho zariadenia ústavnej zdravotnej starostlivosti, ktorý je určený poskytovateľom zdravotnej starostlivosti.
Tento lekár osobe vystaví 5-dielne tlačivo „Potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti“ a určí liečebný režim, ktorý daná osoba musí dodržiavať.
Kedy začína PN?
Vo všeobecnosti začína dočasná práceneschopnosť dňom, kedy lekár zistil chorobu, ktorá dočasný „pobyt doma“ odôvodňuje.
V prípade, ak ide osoba k lekárovi až po skončení pracovnej zmeny, dočasná pracovná neschopnosť sa začne nasledujúci deň.
Osoba môže byť uznaná za dočasne práceneschopnú aj spätne, no najviac za tri dni, a to na základe lekárskeho nálezu lekárskej služby prvej pomoci alebo ústavnej pohotovostnej služby.
Na čo mám nárok pri PN?
- Náhrada príjmu
Osoba, ktorá bola uznaná za dočasne práceneschopnú, má nárok na tzv. náhradu príjmu. No pozor, na náhradu príjmu má nárok iba zamestnanec. Náhradu príjmu mu poskytuje jeho zamestnávateľ, a to najviac počas prvých 10 dní PN-ky zamestnanca.
- Nemocenské
Od 11. dňa PN-ky má zamestnanec nárok na nemocenské, ktoré „dostáva“ od Sociálnej poisťovne, a nie od zamestnávateľa, ako to bolo pri náhrade príjmu. Podmienkou uznania nároku na nemocenské je, že tento zamestnanec nemôže poberať príjem, ktorý by sa mohol považovať za vymeriavací základ (teda príjem plynúci zo zárobkovej činnosti).
Nárok na nemocenské má okrem zamestnanca aj:
- samostatne zárobkovo činná osoba (napr. živnostník), ktorá je povinne nemocensky poistená,
- osoba, ktorá je dobrovoľne nemocensky poistená, ak v posledných 2 rokoch pred vznikom PN-ky bola nemocensky poistená najmenej 270 dní. Nárok na nemocenské v tomto prípade nevzniká 11. dňom od PN-ky, ale od 1. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti.
Aké sú moje povinnosti pri PN?
Základnou povinnosťou pacienta je dodržiavanie určeného liečebného režimu a zdržiavanie sa na adrese, ktorá je uvedená v Potvrdení o dočasnej pracovnej neschopnosti, nakoľko sa dodržiavanie liečebného režimu a zdržiavanie sa na adrese podlieha kontrole. Ak sa osoba rozhodne zmeniť miesto svojho pobytu, musí prv túto zmenu odsúhlasiť ošetrujúci lekár. Po odsúhlasení musí túto zmenu oznámiť aj Sociálnej poisťovni.
Osoba, ktorá bola uznaná za dočasne práceneschopnú, môže požiadať svojho ošetrujúceho lekára o povolenie vychádzok. Ak lekár posúdi, že zdravotný stav osoby umožňuje vychádzky, stanový presný dátum a čas, odkedy na tieto vychádzky mimo svojho miesta pobytu môže chodiť.
Čo hrozí pri porušení uložených povinností?
Ak príde kontrola, aby zistila, či sa osoba počas liečebného režimu zdržiava na uvedenej adrese, a zistí, že na danej adrese nie je, neostane to bez následkov. Táto osoba musí podať vysvetlenie na príslušnú pobočku Sociálnej poisťovne do 3 pracovných dní. Porušenie liečebného režimu však nespočíva iba v zdržiavaní sa na uvedenej adrese – môže spočívať v akomkoľvek nedodržiavaní pokynov ošetrujúceho lekára, napr. aj vo vykonávaní domácich prác, brigád, nedodržaní času povolených vychádzok, fajčení, pití alkoholu, neležaní a pod. Za porušenie dodržiavania liečebného režimu hrozí pokuta Sociálnej poisťovne až do výšky 16 596 EUR. Navyše „postihnutá“ bude aj nemocenská dávka, ktorá odo dňa porušenia liečebného režimu až do skončenia PN-ky vyplácaná nebude, avšak najviac v rozsahu 30 dní od porušenia liečebného režimu. Taktiež nedotknutý neostane ani nárok na náhradu príjmu – tento nárok zamestnanec stráca pri porušení liečebného režimu a to odo dňa porušenia.