Mlčanlivosť zdravotníckych pracovníkov. Kto môže zdravotníckeho pracovníka zbaviť mlčanlivosti?

PRÁVNA ÚPRAVA POVINNOSTI MLČANLIVOSTI

Mlčanlivosť je upravená v zákone č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti (ďalej len ako „zákon o poskytovateľoch“) a pamätá na ňu aj Etický kódex zdravotníckeho pracovníka, ktorý tvorí prílohu č. 4 tohto zákona.Na všetky práva ako aj povinnosti či už pacientov alebo zdravotníckych pracovníkov sa kladie morálna povinnosť zakotvená aj zákonne, a to že výkon práv ako aj povinnosti musí byť v súlade s dobrými mravmi.

Mlčanlivosť sa vzťahuje na všetkých zdravotníckych pracovníkov vymedzených v § 27 zákona o poskytovateľoch: napr. lekár, zubný lekár, farmaceut, sestra, pôrodná asistentka, fyzioterapeut, zdravotnícky laborant, dentálna hygienička, rádiologický technik, zdravotnícky záchranár, zubný technik, farmaceutický laborant, masér, očný optik, ortopedický technik, praktická sestra - asistent, zubný asistent, sanitár a iní zdravotnícki pracovníci.

OBSAH POVINNOSTI ZACHOVÁVAŤ MLČANLIVOSŤ

Obsahom povinnosti zachovávať mlčanlivosť sú osobné údaje pacienta, anamnestické údaje, priebeh ochorenia, vykonané diagnostické a liečebné výkony, ich výsledky, všetky údaje, ktoré pacient alebo v prípade dieťaťa alebo nesvojprávneho pacienta jeho zákonný zástupca oznámi lekárovi, a tiež výsledky pitvy. V zásade sa mlčanlivosť vzťahuje aj na skutočnosť, že pacient sa lieči u konkrétneho lekára, keďže z charakteru jeho špecializácie možno vyvodiť aj povahu pacientovho zdravotného problému.

Zákon odkazuje na Etický kódex zdravotníckych pracovníkov, ktorý stanovuje, že všetky informácie získané pri výkone povolania sú dôverné, a to nie len počas života pacienta, ale aj po jeho smrti. Zdravotnícki pracovníci sú povinní zachovávať mlčanlivosť voči všetkým osobám, to znamená aj voči rodinným príslušníkom a priateľom. Z tejto povinnej mlčanlivosti existujú presne zákonnom stanovené výnimky. 

ZBAVENIE MLČANLIVOSTI

Pri zbavení mlčanlivosti zdravotných pracovníkov vychádzame zo základnej zásady upravenej zákonom o poskytovateľoch. Zákon o poskytovateľoch vo svojom § 80 ods. 3 ustanovuje: „Povinnosti mlčanlivosti môže zdravotníckeho pracovníka zbaviť iba osoba, ktorej sa skutočnosti týkajú, alebo orgán príslušný na vydanie povolenia (pozn. autora ministerstvo zdravotníctva alebo samosprávny kraj) a to na žiadosť orgánov činných v trestnom konaní a súdov.“

V zmysle vyššie uvedeného môže zdravotníckeho pracovníka zbaviť mlčanlivosti predovšetkým pacient, na ktorého sa poskytovanie zdravotnej starostlivosti vzťahuje. V prípadoch, že ide o maloletú osobu, prípadne osobu čiastočne alebo úplne pozbavenú spôsobilosti na právne úkony, tak jej zákonný zástupca. Keďže nie je zákonne určená forma, akou pacient zbavuje zdravotníckeho pracovníkov mlčanlivosti, možno tak urobiť ústne, písomne aj konkludentne (právny úkon urobený mlčky bez pochybností o vôli konajúceho).

V dôsledku právnej istoty zdravotníckeho pracovníka by bolo vhodné vykonať zbavenie mlčanlivosť písomne. Výhoda tejto formy spočíva v jasne zistiteľnom rozsahu zabavenia mlčanlivosti (či pacient zbavil mlčanlivosti voči všetkým osobám alebo konkrétnej osobe alebo zbavil mlčanlivosti v plnom rozsahu poskytovania zdravotnej starostlivosti alebo len na určitý zdravotnícky výkon, ...), ako aj samotného súhlasu so zbavením mlčanlivosti, ktoré často krát bývajú predmetom následných právnych sporov.

Okrem pacienta môže mlčanlivosti zbaviť zdravotníckeho pracovníka orgán príslušný na vydanie povolenia, ktorým je samosprávny kraj alebo Ministerstvo zdravotníctva SR. Môžu tak urobiť aj proti vôli pacienta a počas jeho života. Príslušným orgánom na vydanie povolenia je pre väčšinu poskytovateľov zdravotnej starostlivosti samosprávny kraj. Ministerstvo zdravotníctva SR vydáva povolenia a rozhoduje o zbavení mlčanlivosti v prípade poskytovateľov, ktorí prevádzkujú špecializované nemocnice (univerzitné, fakultné), zariadenia biomedicínskeho výskumu, tkanivové zdravotnícke zariadenia a pod.. Príslušný orgán začne konanie na žiadosť orgánov činných v trestnom konaní a súdov (ako občianskych, tak aj trestných).

POVINNOSŤ ZDRAVOTNÍCKEHO PRACOVNÍKA VYPOVEDAŤ?

Celkom bežnou situáciou je situácia, keď je zdravotnícky pracovník predvolaný vypovedať ako svedok. Tu sa vynára otázka čo s jeho zákonnou povinnosťou mlčanlivosti. Treba mať na zreteli, že mlčanlivosť zdravotníckych pracovníkov je v zásade zákonnou prekážkou vypovedať, či v občianskoprávnom alebo trestnoprávnom konaní.

Trestný poriadok hovorí celkom jasne, keď uvádza, že: „Svedok nesmie byť vypočúvaný ani vtedy, keby svojou výpoveďou porušil zákonom alebo medzinárodnou zmluvou uloženú alebo uznanú povinnosť mlčanlivostiokrem prípadu, že by bol od tejto povinnosti oslobodený príslušným orgánom alebo tým, v ktorého záujme má túto povinnosť.“

A TERAZ SI TO ZHRŇME...

Po uvedených skutočnostiach je možné konštatovať, že: 

• mlčanlivosť zdravotníckych pracovníkov je absolútna, okrem prípadov jej legitímneho zbavenia alebo zákonom určených situácií,
• legitímne zbavenie mlčanlivosti môže vykonať len osoba, ktorej sa skutočnosti týkajú alebo orgán príslušný na vydanie povolenia,
• v rámci právnej istoty pacientov a zdravotníckych pracovníkov ohľadom rozsahu a súhlasu zbavenia mlčanlivosti je opodstatnená písomná forma zbavenia mlčanlivosti,

v prípade predvolania zdravotníckeho pracovníka ako svedka je povinný tento zachovávať zákonnú povinnosť mlčanlivosti okrem prípadov, kedy je tejto mlčanlivosti zbavený, inak by sa mohol sám vystaviť trestnej zodpovednosti.