Nie je dar ako dar a úplatok ako úplatok. Názory prokurátorov na úplatky v zdravotníctve sa rozchádzajú

Úplatok ako „deštruktor“ fair play

Úplatok je slovo s negatívnym konotátom. V našej predstave reprezentuje niečo zlé, amorálne a odsúdenia hodné. Trestný zákon v § 131 ods. 3 ho definuje ako „vec alebo iné plnenie majetkovej či nemajetkovej povahy, na ktoré nie je právny nárok“. Táto definícia je stručná. Musíme povedať, že je tak stručná až de facto vytvára priestor pre kriminalizáciu spoločenských vzťahov, ktoré iné právne predpisy považujú za dovolené. Zoberme si darovaciu zmluvu. Jej predmetom  je taktiež  určité plnenie (dar), na ktoré nie je právny nárok. Je teda dar úplatkom? Ktorý právny predpis má prednosť? Zdá sa, že zákonodarca v snahe zamedziť protispoločenskému správaniu sršal prílišnou aktivitou a s vaničkou vylial aj dieťa.

Pozor, ustanovenie § 329 trestného zákona mieša karty!

Nejednoznačnosť definície úplatku sa v plnej sile prejavuje v § 329 ods. 1 Trestného zákona. Ten znie nasledovne: „Kto v súvislosti s obstarávaním veci všeobecného záujmu priamo alebo cez sprostredkovateľa pre seba alebo pre inú osobu prijme, žiada alebo si dá sľúbiť úplatok, potrestá sa odňatím slobody na tri roky až osem rokov.“ Všimli ste si, že v tejto vete chýba podmienka, že úplatok je protizákonnou odmenou za porušenie pravidiel fair play? Áno máte pravdu – nosným pojmom § 329 ods. 1 TZ  je iba „úplatok“ a „obstarávanie veci všeobecného záujmu“ – porušenie povinnosti v tejto skutkovej podstate nenájdeme. Pod obstarávanie veci všeobecného záujmu (viď § 131 ods. 1 TZ) sa zaradzuje aj poskytovanie zdravotnej starostlivosti. Vezmúc do úvahy definíciu pojmu úplatok a skutkovú podstatu  § 329 TZ môžeme povedať, že akékoľvek plnenie zo strany pacienta pre lekára by malo mať povahu trestného činu. Podľa názoru viacerých prokurátorov zo špeciálnej prokuratúry bez ohľadu na to, či lekár neoprávnene zvýhodnil/nezvýhodnil pacienta. Čudné? Prekvapujúce? Hovoríte si, že viac ako polovica Slovenska pácha denne trestnú činnosť (pozor trestne zodpovedný nie je len lekár, ale aj osoba ktorá „úplatok“ dáva)?

Predstavuje zdravotnícka zrážková daň štátom legalizovaný príjem z trestnej činnosti?

Ak akékoľvek plnenie prijaté v súvislosti s poskytovaním zdravotnej starostlivosti je trestným konaním, tak sa ponúkajú bizarné otázky s otvorenými koncami. Je inkubátor, alebo polohovateľná posteľ poskytnutá nemocnici zo strany farmaceutickej spoločnosti úplatkom? Veď nemocnica pri liečbe pacientov používa aj lieky danej firmy. Ešte lepšie vyzneje otázka, či aktuálne znenie zákona o dani z príjmov nie je štátom schválené legalizovanie príjmu z trestnej činnosti. Veď každý zdravotnícky pracovník a každý poskytovateľ zdravotnej starostlivosti musí z nepeňažného plnenia prijatého od farmaceutických spoločností zraziť daň a odviesť ju štátu! Ak je takýto príjem zdravotníckeho pracovníka príjmom získaným trestnou činnosťou (prijímanie úplatku podľa § 329), tak potom odvedenie časti tohoto príjmu do štátneho rozpočtu v podstate predstavuje spôsob ako tieto hodnoty očistiť od trestnoprávnej škvrny...

Generálny prokurátor: a predsa musí byť prítomný úmysel porušiť zákon!

Na stránkach medipravnik.sk sme sa viackrát venovali téme týkajúcej sa rozdielu medzi darom a úplatkom v detaile zdravotníckej praxe. Zdravotnícki pracovníci sú osobami, ktoré majú  mať rovnocenné postavenie s inými osobami a ako takí môžu byť účastníkmi darovacích zmlúv. Je prijímaním úplatkom konanie lekára, ktorý od vďačnej pacientky po prepustení z nemocnice prijme 10 kusov domácich vajec? A je toto konanie pacientky trestným činom podplácania? Sedliacky rozum hovorí, že pokiaľ sú vajcia prejavom vďaky (dar) a nie odmenou za to, že lekár poskytol neoprávnený prospech pacientke (porušil svoje povinnosti, či právny predpis), tak sa jedná o dar a nie o úplatok. Ako sme uviedli vyššie, tento názor je ohrozený súčasným znením § 329 a predovšetkým aktuálnou definíciou pojmu „úplatok“. Vody trestnoprávneho nazerania na otázky korupcie zaujímavým spôsobom zamútil generálny prokurátor, ktorá 29.januára 2018 vydal uznesenie, ktorým zrušil uznesenia Špeciálnej prokuratúry v trestnej veci týkajúcej sa prijímania úplatku podľa § 329 TZ.

Dôvodom zrušenia uznesení Špeciálnej prokuratúry je to, že podľa názoru generálneho prokurátora „...nie všetky plnenia, na ktoré nie je právny nárok, je možné automaticky považovať za úplatok (takýmto plnením je nepochybne aj dar). Pri posudzovaní otázky, či v konkrétnom prípade išlo o dar alebo úplatok, je potrebné citlivo zvažovať všetky okolnosti súvisiace s poskytnutím takéhoto plnenia, aby bolo možné rozlíšiť, či sa jedná o spoločensky prijateľné poskytnutie a prijatie daru, alebo či išlo o korupčné konanie vyžadujúce trestno-právny postih. Rozhodujúcim faktorom, ktorý pomáha odlíšiť dar od úplatku, je úmysel osoby poskytujúcej plnenie. Dar nemožno podmieňovať protihodnotou či protislužbou, je prejavom vďačnosti alebo náklonnosti k obdarovanému. Na rozdiel od daru, pri úplatku musí vždy existovať očakávanie určitej neoprávnenej protihodnoty (výhody). Zásadný význam má teda určenie za akým účelom je plnenie poskytnuté.”